"DISKREČNÁ PRÁVOMOC"

Diskrečná právomoc, alebo aj voľná úvaha súvisí so spôsobom interpersonálnej komunikácie. Diskrečnú právomoc si v rámci komunikácie medzi sebou stanovujú komunikanti. Jedná sa o princíp, alebo aj postup v rámci interpersonálnej komunikácie, kedy je potrebná obozretnosť pri prenose citlivých informácii. Osoby si môžu vyhradiť priestor pre ďalšie zdieľanie či nezdieľanie informácie podľa jej charakteru, môže ísť o výslovnú požiadavku jednej zo strán, alebo konkrétne kritérium každého jednotlivca, ktoré predpokladajú neprenos určitých údajov z etických a morálnych dôvodov. Diskrétnosť je podstatný faktor pri vytváraní dôveryhodných väzieb medzi ľuďmi, ktorí navzájom komunikujú. 

Diskrečná právomoc súvisí aj s osobnou voľbou, kedy sa určitá osoba rozhodne podľa vlastného uváženia konať v súlade so záujmami alebo preferenciami. Diskrečná právomoc vystupuje ako princíp v rámci realizácie spoločnej tretiny, ktorú medzi sebou tvoria klient služby a aktér sociálnej služby (myslí sa tým akákoľvek služba adresovaná jednotlivcovi, skupine ľudí aj mimo adaptačného, či deficit eliminujúceho kontextu). Príkladom môže byť situácia, kedy aktér nenachádza relevantnú metódu, službu v rámci určenej ponuky *sociálnej služby pre klienta, ale nechá klienta zvoliť si vlastný postup, pričom kritériom povolenia postupu je, že nepoškodzuje samotného jednotlivca, skupinu či komunitu.

Diskrečná právomoc je súčasťou pracovnej činnosti profesii poskytujúcich sociálne služby vo vyspelých európskych krajinách. V podmienkach Slovenskej republiky princíp diskrečnej právomoci nie je v rámci sociálnych služieb veľmi rozšírený. Princíp diskrečnej právomoci je v rámci Slovenskej republiky využívaný v ekonomickej sfére a sfére jurisdikcie.